Pokrok sprevádza ľudí už od praveku. Nejako nám bolo dané, že sa postupne zlepšujeme. Na rozdiel od zvierat nám to umožňuje lepšie fungovať a prispôsobovať sa okolitému svetu. Je len na nás, či ju využijeme v prospech iných druhov, alebo budeme sebeckí a zničíme sami seba.
Ľudia si už dávno všimli, že je nás na planéte stále viac a viac, a že rozmnožovanie akéhokoľvek druhu spôsobuje problémy. Všimli si tiež, že v rozvinutých krajinách počet obyvateľov skôr stagnuje a v rozvojových krajinách nekontrolovateľne rastie, pričom donedávna nikto nevedel prečo.
Jeden múdry muž zistil, že prístup k vzdelaniu je presne tým mechanizmom, ktorý stabilizuje počet jedincov v populácii. Čím dlhšie majú ľudia možnosť študovať a neupadať do stereotypu, tým je počet jedincov v populácii stabilnejší.
Od materskej školy až po vysokú školu získavame teoretický základ, na ktorom staviame celý život. Bohužiaľ, väčšinou ide len o teóriu alebo teoretickú prax.
Som presvedčený, že vzdelanie, ktoré ľudia získavajú v práci a vo voľnom čase, je ešte dôležitejšie ako vzdelanie v škole. Chcel by som, aby monitorovanie bolo lekciou, ktorá posunie včelárovo vnímanie do objektívnej roviny – nie aby mu vzala radosť zo včiel, ale aby mu priniesla nový, objektívny pohľad na to, ako včely cítia, vnímajú a ako na to reagujú. Všetkým odporúčam – nebojujme s pokrokom, pretože musíte prehrať.
Väčšina z vás už perie v automatickej práčke a jazdí autom, autobusom alebo vlakom. Preto sa nebráňte inováciám a vyskúšajte ich vo včelárstve.
„Život je plný krásy. Všimnite si ju. Všimnite si čmeliaka, malé dieťa a usmievavé tváre. Vnímajte vôňu dažďa a cíťte vietor. Žite svoj život naplno a bojujte za svoje sny.“